Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Vplyv médií na deti predškolského veku

30. 10. 2013

Pojem médiá je v dnešnej dobe skloňovaný takmer na každom kroku. Nevieme si predstaviť odvetvie, ktoré pre svoj rozvoj nevyužíva informácie z médií. Slovo „médium“ pochádza z latinčiny a znamená prostriedok, prostredie, stredný článok niečoho, masovokomunikačný prostriedok, v slovníku cudzích slov je charakterizované ako masovokomunikačné prostriedky (televízia, rozhlas, tlač, internet a pod.) a práve s týmito prostriedkami prichádzame do denného kontaktu už od útleho detstva. Médiá dokážu ovplyvniť konanie a uvažovanie ľudí, no najmä detí. Práve deti sú najviac ohrozenou skupinou, detský vek jednoznačne ovládajú médiá. Prostredníctvom nich deti získavajú predstavu o svete dospelých i svojich vrstovníkov, nachádzajú nové spôsoby oddychu a zábavy, prežívajú chvíle napätia, rozvíjajú svoje záujmy. Často si ani neuvedomujeme, že už malým deťom prostredníctvom televízie, počítača, hier alebo DVD predkladáme vzory agresívneho správania. Sú vystavované násiliu nielen v kriminálnych príbehoch a westernoch, ale aj v kreslených filmoch. Mnohých rodičov oprávnene trápi otázka, či pozeranie násilia na televíznej obrazovke nepoškodí zdravý vývin ich dieťaťa. Podľa doktorky Grajciarovej odpoveď na túto otázku nie je jednoznačná - tak ako je jedinečný človek vo svojom vnímaní, ako je jedinečný prístup rodičov k dieťaťu a ako a akým spôsobom je prezentované násilie.

Dieťa vníma televíziu celým telom a všetkými zmyslami. Potrebuje si prehrávať a dohrať vzrušujúce zážitky z deja po skončení programu. To patrí k spôsobom ako sa deti úspešne vyrovnávajú s napätím a tým sa učia vyrovnávať sa s napätím aj v živote. Zakrývanie si očí, zapchávanie uší, preskoky do hry s bábikou, zľahčujúce vtipkovanie s vrstovníkmi, držanie rodiča za ruku, jedenie sladkostí – to všetko patrí k mimovoľne naskakujúcim obranným mechanizmom.

Je rozdiel ako v prístupe k hodnoteniu programov pristupujú dospelí a ako deti. Dospelí totiž posudzujú televíziu pre deti výlučne na základe obrazov, tém a hrdinov, pričom náučné filmy vidia ako užitočné a filmy príliš napínavé ako škodlivé. Deti však často oveľa viac rozčúli scéna rodinnej hádky zo seriálu alebo prírodná katastrofa v správach, pretože si ju uvádzajú do vzťahu k svojim vlastným starostiam a túžbam (napr. častý strach zo straty rodiča). Keď povedia: „To bola sranda!“ alebo „To bolo napínavé!“, znamená to predovšetkým, že sa relácia dotýka ich denných snení a ich túžby po hravom prekonaní skutočnosti.

Všeobecne platí, že čím lepšie je na tom dieťa vo svojej rodine a vzťahoch so širším okolím, tým lepšie sa vyrovnáva so silnými televíznymi zážitkami a tým menej má sklon televízii prepadať. Keď niečo také nastane, je to varovný signál, že niečo v týchto vzťahoch nie je v poriadku. Zakázať v takom prípade televíziu alebo iba „škodlivé“ relácie znamená vziať dieťaťu jednu z mála možností, ako sa so svojimi ťažkosťami vyrovnávať. Dieťa sa za to právom na nechápajúcich rodičov zlostí - a jeho situácia sa tým ešte zhorší.

Čím je na tom dieťa horšie (napr. keď zažíva neustále odmietanie), tým väčší sklon má prepadať akejsi neužitočnej regresii, keď sa stále dookola oddáva iba napätiu a úzkosti, z ktorých ale nevyplynie žiaden nový náhľad, žiadna povzbudzujúca skúsenosť, že sa s niečím vyrovnalo. Keď je na tom dobre, tvorivá regresia do detskejšieho spôsobu správania nie je chronická, ale prechodná a prináša ovocie: dieťa sa učí zvládať svoje úzkosti, medzi ktorými majú mimoriadny význam pocity bezmocnosti voči všemocným dospelým. K tomu deťom slúžia zvlášť akčné kreslené seriály, ktoré tak poburujú dospelých.

Pri sledovaní a vnímaní televízie je dôležitý vek dieťaťa. Vo veku do 1. roka sa neodporúča sledovanie televízie z dôvodu psychickej náročnosti na zvládanie nových psychických funkcií. Od 1 do 3 rokov je odporúčaná dĺžka maximálne 15 minút koncentrovanej pozornosti, od 3 do 5 rokov je to 30 minút. 3-5 ročné deti majú vnímanie filmu zamerané na jednotlivosti Pritom môžu verne reprodukovať detaily, často sa im ale do rozprávania miešajú vlastné skúsenosti. Najviac ich zaujímajú jednotlivé scény, ktoré však nedokážu prepojiť do súvislého celku (a potom...). Sú to najmä scény, do ktorých si môžu premietať svoju osobnú skúsenosť. S vekom stúpa schopnosť participácie na deji, ktorá sa prejavuje poznámkami, výkrikmi, mimikou, gestami a fyziologickými prejavmi. Pozornosť ale deťom vydrží iba krátkodobo a striedajú sa v nej intenzívnejšie fázy s fázami odklonov a únikov do vedľajších činností. Tých zase s vekom ubúda. Veta „To je nuda.“ môže byť obranou, kedy dieťa zakrýva ťaživú skutočnosť. Od 6 do 10 rokov nie je odporúčaná dĺžka sledovania televízie viac ako 1 – 2 hodiny.

Podľa psychologičky Greenfieldovej je základným prístupom dospelých k dieťaťu prístup vedúci k rozvoju diváckej gramotnosti, čo v konečnom dôsledku znamená prísny vlastný výber hodnotných relácií a sebakontrolu vo vzťahu k dobe strávenej pred obrazovkou.

Medzi všeobecné zásady vo vzťahu k televízii v ranom veku patrí: čím menej TV, tým lepšie. Podľa Grajciarovej je totiž nevyhnutné, aby najmä v predškolskom veku deťom rodičia sprostredkovávali poznanie formou rozprávok, a to rozprávaných. Nejde totiž iba o kognitívne poznávanie a rozvoj, ale najmä o utváranie citových väzieb, kvalitných rodičovských väzieb, možnosti spätnej väzby pri nejasných pojmoch atď. Vo svojom článku „Význam a vplyv televízie na psychický vývin detí predškolského veku“ uvádza spomínaná autorka skutočné dramaturgické požiadavky na televízne programy:

·   jasná, prehľadná výstavba (predohra – hlavný dej – dohra, umožňujúca uvoľnenie          po prežitom napätí),

·   dobrý koniec (zlý alebo otvorený koniec deti dlho nezvládajú),

·   prehľadný počet postáv a ich členenie (snovo všemocný hlavný hrdina verzus     vedľajší hrdinovia, na ktorých slabinách deti uplatňujú svoju znalosť reality),

·   mäkko zaoblený štýl kresby (hranatosť je vyhradená záporným postavám, napr.             japonský seriál Pokémoni),

·   čím viac zmyslov je zasiahnutých, tým lepšie (tzv. zmyslové zaplavenie).

Sledovanie televízie môže byť aktívnym, nielen pasívnym zážitkom. Môžeme to dosiahnuť opakovaním slov a slovných spojení, ktoré počujeme počas relácie, povzbudzovaním dieťaťa k tomu, aby spievalo a tancovalo spolu s postavami, alebo tak, že sa s dieťaťom rozprávame o tom, čo vidí a počuje. 7 spôsobov formovania televíznych návykov (zdroj: <www.upc.sk/zabava/deti-a-media/televizia-a-filmy/predskolaci/ >):

1) Vyberajte si, čo vy a vaše dieťa sledujete v televízii: prečítajte a vytlačte si on-line hodnotenia programov a vyhľadajte si tie, ktoré sú primerané veku vášho dieťaťa a stupňu jeho rozvoja. Namiesto toho, aby ste verili v šťastie, že nájdete niečo vhodné, majte poruke zásobu nahratých programov a videí, o ktorých spoľahlivo viete, že sú pútavé, didaktické a inšpiratívne. Keď program, ktorý ste si vybrali skončí, televízor vypnite.

 2) Sledujte televíziu spolu s vaším predškolákom: malé deti často napodobňujú, čo vidia a počujú v televízii. Nebojte sa klásť vášmu dieťaťu otázky, ktoré ho povzbudia k tomu, aby si vymyslelo vlastné dialógy alebo zmenilo zápletku. Tu je niekoľko spôsobov, ako začať rozhovor o televíznom programe: „Čo sa stalo na začiatku filmu? Ktorou postavou by si rád bol/-a? Ak by si mohol vytvoriť nový príbeh s rovnakými postavami, ako by sa tvoj príbeh skončil?“

 3) Zabráňte tomu, aby televízia nahradila čas, ktorý spolu rodina trávi, ako aj čas pre aktívnu hru: obmedzte čas, ktorý vaše dieťa strávi pred televízorom. Toto mu zaručí neprerušovaný čas, ktorý strávi s vami, hrou s rovesníkmi alebo skúmaním okolia. Využite hudobné aspekty programu alebo fyzické vlastnosti postavy a povzbuďte ho, aby tancovalo, skákalo, tlieskalo, a nielen ticho sedelo a sledovalo.

 4) Využite televízne programy a videá na rozvoj zručností poslucháča: premeňte televíziu na hru o počúvaní: Počas sledovania známeho programu alebo filmu dieťa požiadajte, aby sa televízii otočilo chrbtom. Keď známa postava začne rozprávať alebo spievať, požiadajte dieťa, aby postavu identifikovalo len na základe počutia.

 5) Vyhnite sa programom s postavami, ktoré riešia konflikty násilím: keď vaše dieťa vidí, že niektorá postava rieši problém udretím, kopnutím alebo pohryzením, upozornite na to ako na niečo, čo sa nemá robiť. Ponúknite alternatívny spôsob riešenia: „Namiesto toho, že svoju sestru udrel, mohol ju ten chlapec radšej poprosiť, aby ho prestala otravovať.“

 6) Objasnite, že kreslené postavy robia také veci, ktoré ľudia robiť nedokážu: ak vaše dieťa imituje niečo, čo robí televízna postava, je dobré ho upozorniť: Aj keď kreslené postavičky po nehode idú ďalej, skokom z hojdačky si môžeš naozaj ublížiť.

 7) Vyhnite sa programom, z ktorých môže mať vaše dieťa strach: ak program alebo film vaše dieťa vystraší, upokojte ho plyšovou hračkou, objatím alebo ho ponúknite niečím na pitie. Fyzické utešenie je často omnoho upokojujúcejšie než verbálne upokojovanie.

 Luptáková navrhuje rady, ako chrániť dieťa a vychovávať k správnemu používaniu médií:

Mať hranice a pravidlá, byť autoritou: rodičia stanovujú hranice, určujú pravidlá kedy a ako dlho bude dieťa na internete, hrať počítačovú hru, alebo pozerať televíziu. Rodič by mal vedieť, kedy má povedať áno a kedy nie. A hlavne mal by si pevne stáť za svojim slovom.

Vyberať programy: pomôcť dieťaťu a naučiť ho vyberať si programy, zaujímať sa o to, čo pozerá. Neurobiť z televízie opatrovateľku detí.

Začať výchovou k médiám už od predškolského veku: už od útleho veku treba dieťa zoznamovať s médiami. Diskutovať s ním, vysvetľovať a zaujímať sa, ako dieťa vníma hlavného hrdinu a iné postavy.

Byť vzorom pre dieťa: mladým ľuďom chýba dostatok pozitívnych vzorov, ktoré by mohli nasledovať a napodobňovať ich. To znamená netráviť celý voľný čas pred televíziou a za počítačom. Mať vlastný názor a postoj a vedieť ho povedať a tým vzdelávať a vychovávať dieťa.

Naučiť dieťa hodnotiť mediálny obsah: je dôležité naučiť dieťa hodnotiť obsah do takej miery, že bude vedieť, kedy má vypnúť televíziu, alebo webovú stránku, keď sa bude jednať o niečo, čo nebude slúžiť na formovanie jeho osoby.

Pri zhromažďovaní materiálov sme sa stretli predovšetkým s uvádzaním nepriaznivých vplyvov na psychiku detí, ale napriek tomu veríme, že médiá v rozumnej miere používania a s dodržiavaním odporúčaní uvádzaných v našom článku budú pre naše deti zdrojom nových, aj doplnkových vedomostí k už vytvorenému vedomostnému základu, zdrojom informácií z rôznych oblastí života, sprostredkovaním skúseností, ktoré sa nedajú získať v reálnom živote, poskytovaním hodnotných estetických a umeleckých zážitkov, uvedomením si dôležitosti hodnôt ako je láska, zdravie, pomoc...

Zdroj:

Grajciarová, N. 2012. Význam a vplyv televízie na psychický vývin detí predškolského veku. [online]. [cit. 2013-01-13]. Dostupné na internete: <http://www.rodina.psisaris.sk/index.php/predskolaci/slovo odbornika/psycholog/item/vyznam-a-vplyv-televizie-na-psychicky-vyvin-deti-predskolskeho-veku>

Gregussová, M.  – Kováčiková, D. Slovenské deti a riziká virtuálneho priestoru. [online]. [cit. 2013-01-06]. 11 s. Dostupné na internete: ˂http://www.zodpovedne.sk/download/Prieskum02.pdf˃

HŘíchová, K.  Vplyv médií a reklamy na psychohygienu detí. [online]. [cit. 2013-01-06]. 18 s. Dostupné na internete: ˂http://www.zzv.sk/images/pdf/zdravy_zivotny_styl_v_skolach_2012/Hrichova.pdf˃

IMEC – Medzinárodné centrum mediálnej gramotnosti. 2011. Vplyv médií na deti a mládež. [online]. [cit. 2013-01-06]. Dostupné na internete: ˂http://www.medialnavychova.sk/konferencie-vplyv-medii-na-deti-a-mladez/˃

Luptáková, M.  Vplyv médií na vývoj detí a mládeže. [online]. [cit. 2013-01-18]. Dostupné na internete: ˂http://vychovneporadenstvo.nazory.eu/rubriky/pre-rodicov/vplyv-medii-na-vyvoj-deti-a ˃

 

 

Televízia a filmy – Predškoláci. [online]. [cit. 2013-01-06]. Dostupné na internete: ˂http://www.upc.sk/zabava/deti-a-media/televizia-a-filmy/predskolaci/˃

Vančíková, J. a kol. 2012. Vplyv médií na psychiku detí: prehľad literatúry a prieskum. In Psychiatria – psychoterapia – psychosomatika. Roč. 19, č. 2, s. 30 – 34.

Velčický, P. Vplyv informačných a komunikačných technológií ne deti a mládež na Slovensku. [online]. [cit. 2013-01-06]. 6 s. Dostupné na internete: ˂http://ua-ed.narod.ru/AEDUCA_2008/SOUBORY/ICT/ICT11Velcicky.pdf˃

 

 

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.